Dnes som sa rozhodol, že predsa napíšem pár riadkov. Text je určený hlavne pre mňa, pretože človek si uvedomí niektoré veci iba ak ich napíše na “papier”, no ak si niekto dá námahu prečítať tento zhluk informácii ďakujem a prosím ho o komentár.

Som študent na UK v Bratislave a snažím sa putovať životom po vzore môjho otca a rôznych ľudí, ktorí ma viac menej ovplyvnili a nepriamo formovali. Dospel som k záveru, že človeka nespravia šťastnými priatelia, rodina ani peniaze, či politická strana. Myslím si, že každý je strojcom svojho štastia sám cez postoje, ktoré zaujíma k veciam v svojom živote.

Nedávno sa mi prihodila zaujímavá udalosť cez ktorú som pochopil, že život je o peniazoch, ktoré sme nikdy nemuseli zarobiť a o ľudoch, ktorým sme nemuseli pomôcť, no pomohli sme.

Jednou z mojich zásad je, že neuznávam bankový systém, televíziu a automobily, preto mám dva bicykle jeden doma a jeden v škole. Všetky moje peniaze chodia na účet mojim rodičom aby som nemusel platiť bankové poplatky. Raz keď som prišiel domov otec mi ukazuje novú fabiu v garáži a až potom mi oznámil, že použil i mojich 120 tisíc ťažko usporených korún.

Ja som bol však na môjho otca hrdí, pretože i bez môjho súhlasu použil moje peniaze a teda dúfal a veril, že to akceptujem. Hoci by sa mi tie peniaze možno neskôr zišli pokladám to za najlepšiu investíciu, pretože sa mi už dávno vrátila vo forme výchovy a vzdelania.

Ako traja synovia nemal jednoduchú úlohu vychovať nás z dvoch učiteľských platov, napriek tomu sa držal zásady, každému toľko koľko potrebuje, nie každému rovnako. Vtedy som to bral trochu ako znevýhodnenie, keď brat študoval na vysokej škole a tretina prostriedkov išla na jeho réžiu pretože študoval v čechách a všetky koruny sa delili 1,3 až 1,5 teda kurzom českej koruny.

Dnes však chápem, že i to že my brat dá peniaze bez toho aby som musel vracať je zakorenené hlboko vo výchove ešte mojich starých rodičov, že rodina je svätá a má držať spolu,pretože v dnešnej dobe nám nepomôže štát ani európska únia, ale vzájomná súdržnosť členov malej komunity v mojom prípade blízkej rodiny.

Preto vznikajú spolky ako časová banka a podobne, pretože ľudia ak nemajú to šťastie na dobré vzťahy v rodine niečo im postupom času začne chýbať, hľadajú spoločenstvo, kde na základe dobrovoľnosti je možné budovať spoločnosť založenú nie na peniazoch ale na vzájomných ľudských vzťahoch. I ja sa snažím budovať si sieť priateľov, na ktorých sa môžem spoľahnúť a ak môžem pomôžem im bez nároku na finančnú odmenu, sú to moje peniaze, ktoré som nikdy nezarobil a i napriek tomu je to pre mňa tá najlepšia investícia.

Ak sa tento článok uverejní a po prečítaní si poviete, že mám niečo napísať i nabudúce prosím ozvyte sa veď diskusia je dôležitejšia ako samotný článok- bez interakcie iba prázdne slová.

Nabudúce o mojom putovaní do Santiaga.

Ďakujem.